Nič nie je nemožné

Seď rovno, nerhrb sa, nevykrikuj na hodine, uč sa, nerob to, rob tamto, toto sa patrí, toto už nie... toto je "normálne", ostatné nie je... Keď sme sa pred takmer 5timi rokmi s manželom rozhodli pre malú "chajdžu" niekde v tramtárii, ľudia nás považovali za bláznov... 😱 Stretli sme sa s miliónmi negatívnych reakcií typu: tak títo nie sú normálni, to čo zas vymýšľajú, mali ísť do podnájmu, ako každý iný, to snáď nemyslia vážne..... prvé dni, mesiace, boli naozaj náročné... pamätám si, ako sme sa sťahovali a riešili všetko za pochodu. Naše prvé noci boli plné romantiky, keď sme v spálni spávali spolu s cementom, sadrokartónom a kopou náradia... 🤣 Avšak roboty pomaly ubúdalo. Najskôr sa prerobilo celé jadro a tým celé myslím ozaj všetko, vrátane elektriny, kúrenia, vody, zateplenia, podlahy... a potom sme sa vrhli na vonkajšok, prístavbu, strechu a fasádu... ako to jednoducho znie... ale... Takmer 5 rokov makačky..... (a ešte nekončíme) Pri posledných návštevách sme zasa opačne počuli: vau, aké to tu máte parádne, no vy sa máte, vám sa žije..... (už áno)... no čo všetko za tým je...Ako decko v prvej triede sme na výtvarnej výchove mali zadanie - nakresliť to, čo by sme chceli.... dievčatá kreslili bábiky, hrady, chlapci autá, lietadlá... a ja som nakreslila dom... v lese so zvieratami... Vtedy sa tým, samozrejme, nikto nezaoberal, veď prečo by aj... No dnes už viem, že tá "inakosť" nebola na škodu. Niekedy je naozaj celkom dobré "nepočúvať"... nie tak úplne celkom, ale... neísť s davom... nekopírovať, ale budovať si vlastnú cestu..... 😍😍😍😍😍 Andrej On ❤️ P.S.: škoda, že nemám úplne pôvodné foto, to bledé na ľavo je už dorobedá aktuálne "strikovňa" 🤣 ...